Ahoj! :)
Zajtra mám maturitu takže pekne strsujem teraz. Začínam už skoro ráno, takže potom ma čaká ešte dlhý voľný deň. Ktorý bud naozaj výnimočný. Nielen kvôli maturite. Od zajtra začínam s Anou. Chcela som už dnes, ale predsa len 1.deň je najťažší a v tomto strese sa nechcem stresovať ešte viac. Ale zajtra to začne.
Ako som sa dostala k Ane a k Ana blogu?
Ako decko som s váhou nikdy problém nemala. Práveže som mala problém s tým, že som bola príliš chudá a tešila som sa z každého pribudnutého kila. (ach ako mi to chýba :(() Lenže potom prišla puberta, chodila som veľa po nemocniiach, kde som celé dni ležala a jedla, aby som zahnala nudu.... a BOLO TO TU. Mala som vtedy 12-13 rokov. Hned ma to aj začalo trápiť, ale nie natoľko aby som s tým niečo robila. extrémne tučná som nebola. Vlastne som bola akože ,,normálna". Jedno leto som začala s MIOU. Ale nie drasticky a čoskoro som s tým aj prestala.
Prišla stredná a ja som začala mať fakt otrasné hormonálne problémy. Dostala som lieky ktoré mali vedľajší účinok priberanie a depresie. Z mojich 51 kil som onedlho mala 61. Bola som zúfalá. Ale aj keď som chudla, pod 58-56 to nešlo. Po roku a pol mi tie lieky vysadili. Akože som zdravá. Blbosť. Od vtedy som ,,naše dni" nemala. Ale nesťažovala som sa. Ešte by mi dali náhodou ďalšie lieky!!!!
Onedlho sa mi podarilo schudnúť na asi 55. Všetci ma chválili a ja som bola šťastná. A s touto podporou som začala makať. A za dva mesiace som mala 51 a na konci septembra 50. Bez Any. Jedla som proste veľa veľa ovocia a zeleiny. Hlad som nikdy nemala. Jedla som ovocie kľudne aj večer, aj pred spaním a nepribrala som z toho. Veľa som sa ale hýbala, plávala som, bicyklovala, cvičila, behala po schodoch....
Ako som dokázala byť taká disciiplinovaná?
Príííííšerne som bola zaľúbená!!!!
Do jedného krásneho chalana z vedľajšej triedy. Fakt som ho chcela a bola som ochotná pre to spraviť čokoľvek. Neustále som ho mala pred očami keď som sa štverala hore tými schodami, keď som otvárala chladničku...
V škole ma všetci chválili a obdivovali moju zmeu. Dávali mi neustále komplimenty. Nakúpila som si krásne oblečenie, poctivo som sa vždy ráno upravila a bola som fakt šťastná a SPOKOJNÁ so sebou.
Lenže on NIČ!!!! Nezáujem..... úplny
To ma zničilo.... Viete, ja som nikdy takto nikoho nemala rada. Snívalo sa mi o ňom, myslela som na neho takmer každú sekundu... Mala som pocit, že bez neho nemá môj život zmysel. Nie, nebolo to tým, že by ma nepoznal. Ja nie som z tých, ktoré mlčky čakajú na zázrak. Mal milión príležitostí a NIČ. Začala som byť zúfalá. Začala som fajčiť, piť, jesť.... kilá hsa rýchlo vracali, pohyb neprichádzal do úvahy. Nemala som silu. Ten chalan ma totálne zničil a ja om sa ešte tak ponížila, že som mu začala vypisovať až dokým ma neposlal do pi....
Až som sa dostala sem. Mám 57 kil. Neviem sa ovládať. Nemám chuť chodiť von. Nemám chuť na nič. V hlave mám len chudnutie.... Som troska. O chvíľu končím strednú. Toho chalana už nikdy neuvidím. On si na mňa nespomenie. NIČ pre neho neznamenám. Ale to je už jedno. S tým som už naozaj po toľkom čase zmierená. Lenže trápi ma to, že ani pre seba asi nič neznamenám, keď sa takto trápim a nič nedokážem urobiť.
A zrazu som objavila anablogy. Za jednu noc som prečítala knihu Lanczová Lenka - Střípky mých lásek. Jedna z najlepších kníh čo som kedy čítala.
Začala som s anou. Ale vydržala som asi týždeň za ktorý som schudla dve kila. Tie som si udržovala horko ťažko ďalší týždeň a potom som sa zasa rozžrala.... :/
Ale rozhodla som sa, založiť si ana blog a vstúpiť do tejto komunity. Potrebujem pomoc, podporu, .... všetky moje kamarátky sú prirodzene chudé, jak naschvál, potrebujem ,,mojich ľudí" .
ANA je moja posledná nádej.

