Cheat days?

17. května 2016 v 8:35 | Saulosana
Všimla som si, že na blogoch sa dosť riešia cheat days. Pre nezasvätených: sú to dni, kedy človek upustí od diéty a celý deň je/žerie to, na čo má chuť. Bez ohľadu na kalórie a na to, či priberie.

Ja som na začiatku chudnutia žiadne cheat days neplánovala. Nenapadlo ma to. Až teraz, keď som o tom toľko čítala, som začala nad tým uvažovať.
Dievčatá to väčšinou majú ako odmenu. Ak vydržia držať niekoľko dní diétu, odmenia sa formou cheat day. Pri niektorých to tak naozaj funguje. Proste si zamaškrtia a na ďaľší deň pokračujú ďalej. Lenže existuje tu celkom veľké riziko, že jeden cheat day vyrobí cheat days a to už rozhodne ok nie je. Z odmeny sa stáva nočná mora.
Potom ešte existuje ZP (záchvatové prejedanie). Je milón podnetov, ako tomu prepadnúť: príliš prísna diéta, nevydarený cheat day, stres, depky, nuda?
ZP samozrejme nefunguje ako odmena, nie je to plánované. Zatiaľ čo cheat day býva ako odmena za úspech, ZP je zlyhanie.
Ale v konečnom dôsledku je to veľmi podobné a úzko to spolu súvisí.
A tu sa dostávam k tomu, čo som chcela v tomto článku napísať.
Môj názor na cheat day.


Dievčatá, dopredu upozorňujem, že neodsudzujem žiadne vaše rozhodnutie. Každá sme iná (aj keď cieľ máme rovnaký). Každej vyhovuje niečo iné a každá by sme mali bojovať s tými prekliatymi kilami spôsobom, ktorý NÁM vyhovuje. To znamená, že nejde len o účinok chudnutia, ale aj o to, či nás to baví (áno, podľa mňa by to mala byť aj zábava, lebo dlhodobo robiť niečo, čo nás otravuje, je k ničomu) a či sa pri tom cítime dobre. Takže keď vám cheat days robia radosť, tak je to super :)
Mojím problémom je moja nedávna (snáď môžem povedať) minulosť, kedy cheat days aj ZP boli pravidelnou súčasťou môjho života. Vo chvíľach apatie som ráno vstala, zjedla niečo sladké a povedala si: Dnes to kašlem. Zjem na čo mám chuť. --- takže cheat day. Potom boli chvíle, kedy som naozaj chcela niečo so sebou urobiť. Pol dňa som jedla pekne ako napriklad teraz, ale poobede ako by sa vo mne pretrhol nejaký kábel, prišiel skrat, zatmenie mozgu a už som sa ládovala ako hyena --- takže ZP.
Buď som si prežer dovolila, alebo prišiel sám. A tak sa striedali cheat days a ZPs .... a neviem ani povedať, čo bolo horšie. Doslova sa mi to zlievalo do jedného, pretože keď som mala cheat day, mala by som jesť to, na čo mám chuť. Ale ja som často tlačila do seba aj to, čo by som si normálne nedala! Tu už nešlo o jedlo. Išlo o ten pocit plnej huby (s prepáčením) a plného žalúdka... ale boli dni, kedy to už vyzeralo na ZP, keď mi na obed nestačila normálna porcia ale musela som si ešte niečo dať. Zjedla som jednu sladkosť a zrazu chuť zmizla. Potom som dokázala vydržať a večer si dať celkom normálnu porciu. Takže ZP prešiel do Cheat day.
Možno si teraz poviete, že cheat day platí len vtedy, keď človek drží diétu, lebo inak to už nie je cheat day, ale obžerstvo.
Lenže ja som diétu "držala". Len som sa jednoducho nevedela ovládať viac ako 12hodín ...
A teraz k tomu môjmu názoru, ktorý snáď po tomto pochopíte:
Ja neberiem cheat day ako odmenu. Beriem ho ako zlyhanie, rovnako ako ZP.
Rozmýšľala som, že na konci mája, ak dosiahnem svoj prvý cieľ (55kg), si dám cheat day. Ale keď som začala rozmýšľať nad pizzou, bagetami, čokoládou.... zrazu som dostala pocit, že som tam kde som bola predtým. Vtedy som si tiež všetko s radosťou plánovala. Plánovanie jedla bola moja záľuba, ktorá mi ostala. S tým rozdielom, že teraz neplánujem ako sa čo najlepšie napchať ale najesť.
Cheat day a ZP patria k temnej stránke môjho života. Možno si hovoríte, že je to prílišné obmedzovanie sa, nedopriať si občas nával na chladničku. Lenže ja sa teraz cítim OVEĽA slobodnejšia ako keď som žrala všetko, čo som chcela. Sloboda nie je dať si pizzu. Sloboda je pre mňa vyjsť von a cítiť sa dobre. Koľko ľudí má zdravotné problémy, alergie atď a majú obmedzenú stravu. A ja svoje obdobie (ktoré trvalo clelé mesiace!!!) považujem za obdobie, kedy som nebola v poriadku. To, ako som sa stravovala, nebolo normálne. A ja som si to uvedomovala. Hanbila som sa jak pes a nikam som nechodila. Len som sedela doma a jediní moji "priatelia" boli telka a jedlo. Takže to, že sa chcem vzdať jedla, ktoré mi tak uškodilo, je pre mňa liek. Svojim spôsobom to bola moja droga. A ako sa lieči drogový závislák? Jednoducho absenciou. Nehovorím, že už si nikdy v živote nedám nič z toho a budem jesť už navždy 100% zdravo. To povedať ani nemôžem. Nikto nevie, čo príde. Ale rozhodne teraz nemám v pláne nič také jesť. Viem, že koláče, chipsy, majonézové šaláty,... to všetko je chutné. Ale mne sa nezdá, že by som v poslednej dobe zjedla niečo, čo by mi nechutilo :D Chcem sa jednoducho naučiť milovať jedlo, vďaka ktorému budem žiť, nie trpieť.
Ale už zasa som sa rozpísala...
Jednoducho som si to rozmyslela. Neodmením sa žiadnym cheat dayom. Keď dosiahnem svoj prvý cieľ, kúpim si niečo pekné na seba. Radšej rifle, v ktorých sa budem cítiť skvele, ako pizza, z ktorej budem mať výčitky svedomia.

PS: Líbající
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 K. K. | Web | 17. května 2016 v 8:53 | Reagovat

Ahooj, mám nový blog o Hilary Duff a byla bych ráda, kdyby ses na něj mrkla, napsala názor, popřípadě se zapojila do nějakého hlasování (modní policie, hot or not, atd).. omlouvám se moc za reklamu, ale nějak musím začít :(

2 She Came Naked She Came Naked | Web | 17. května 2016 v 9:25 | Reagovat

Naprosto souhlasím se vším, co jsi tu napsala. Ohledně cheat days se (nyní) cítím stejně. Nikdy jsem v cheat dny příliš nevěřila, ale vzala jsem je na milost a dopadlo to samozřejmě špatně. Cheat dny ve mě vyvolává jen další chutě a sabotují moji snahu zhubnout a něco se sebou dělat. Na cheat dny jsem opět zanevřela a vyřadila je ze svého jídelníčku. Už žádné plánování toho, co všechno si o svůj cheat den dám. To jen spouští chutě, které je těžké překonat. Věřím, že u některých lidí mohou cheat dny dobře fungovat, ale u lidí s problémy se ZP to je jáma lvová. Proto už žádné cheat dny, pouze zdravá a čistá strava. Ten příjemný pocit a ztracené kilogramy jsou stejně tou nejlepší odměnou :)

3 Vivian. Vivian. | 17. května 2016 v 10:34 | Reagovat

Pro mě není cheat day, že žeru, co se mi zachce a nehlídám si kalorie. Hlídám :-)
Ani já jsem je původně vůbec neplánovala a už ani nebudu. Výčitky mám i tak.
ZP se mi daří vyhýbat. Od prvního května jsem si řekla, že už žádné ZP a zatím se držím. I když se mi nedaří, už to není ZP. Ale je ku*evsky těžké tomu nepodlehnout.
Jsem ráda, že se ti to taky daří překonávat. Držím palce, ať se ti to daří i dál :-)

4 Wanna be skinny Wanna be skinny | Web | 17. května 2016 v 18:01 | Reagovat

Přesně a krásně řečeno. Já nikdy nechápala co na cheat days všichni vidí. Já si zádné nedávám, a i když občas ujedu a něco sežeru, neříkám si, že to je cheat, protože proč bych si pak neměla dát ještě jeden pytlík chipsů nebo kyselých rybiček. Takže tak. Moc pěkný článek :)

5 lucrezia666 lucrezia666 | 18. května 2016 v 9:11 | Reagovat

Ja cheat day neberiem akoze zeriem cely den co chcem a kolko chcem :D u mna je cheat day ze trebars dve jedla z tych siestich nahradim niecim nezdravym. Dvoma kuskami pizze, kolacikom, zmrzlinou, cokoladou ( nie celou podla moznosti) alebo nejakou siskou krajcom chleba, niecim mexickym v placke. Ale iste nie ze cely den sko zmyslov zbavena :) to by ma iate bolelo brucho adpon dva dni :D ...jasne ZP som zazila a este iste aj zazijem ale tie cheaty som si prisposobila :)

6 Marla Marla | Web | 18. května 2016 v 10:49 | Reagovat

Je to pravda, cheat days jsou obyčejné selhání, jen to zní líp :D A plánovat si cheat je totální blbost.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.